Arrow Left Arrow Right

Lazio Sport

Club Košice

Legenda je len jedna...

Lazio Košice vzniklo v roku 1990, keď sa partia futbalových nadšencov, ktorá dovtedy hrala v telocvični na gymnáziu L. Novomeského rozhodla, že si prihlásením do 1. ročníka mestskej ligy sálového futbalu zmeria sily aj s inými mužstvami v rámci Košíc. V roku 2012 vzniklo Občianske združenie Lazio Sport Club Košice, ktoré je dobrovoľným združením občanov, fyzických a právnických osôb, ktoré sa združili s cieľom športového vyžitia svojich členov vo futsale, bedmintone, florbale, hokeji a tenise, organizovania súťaží pre mládež a rekreačných športovcov a zúčastňovať sa súťaží organizovaných inými športovými združeniami.

2014/2015

1.kolo – 08.11.2014
EXPOTECH – LAZIO 1 : 3 (0 : 2)
Ruttkay – Lukács, Vágner E., Kánássy, Jonec
góly: Pintér – Jonec 2, Ruttkay
ŽK: Kánássy
Po heroickom výkone 5 hráčov, ktorých pre absenciu ostatných členov mužstva nemal kto prestriedať, sme úspešne vstúpli do novej sezóny Ligy starých pánov.

 

2.kolo – 14.11.2014
LAZIO – ORANGE GRAMPS 11 : 1 (7 : 0)
Ruttkay – Vágner E., Bajtoš, Sovič, Jonec – Lengyel, Kánássy, Bačo T.
góly: Vágner E., Lengyel 2, Sovič 4, Kánássy 2, Bajtoš, Jonec
ŽK: Bajtoš
Takmer v plnej sile (chýbali iba Riči Bačo pre zranenie a Rado Lukács pre chorobu) to snáď proti Orange Gramps inak skončiť ani nemohlo. Rozhodujúci náskok sme si vypracovali už v 1.polčase a keď na začiatku 2 polčasu “pomarančovým” v súboji s Mikim Lengyelom zranil brankár, bolo viac menej jasné, že výsledok bude dvojciferný. Zastupujúci brankár Miro Seman ale robil čo mohol a rozhodne v bránke nesklamal. Strelecky sa zaskvel Miro Sovič, autor 4 gólov a zaujal aj gól, ktorý sme dostali pro prelobovaní Iva Ruttkaya pri jednom z jeho ofenzívnych výpadov :-).

 

3.kolo – 21.11.2014
LAZIO – GIC REAL 9 : 2 (3 : 0)
Ruttkay – Vágner E., Kánássy, Bajtoš, Sovič – Jonec, Lengyel, Kovalčík, Lukács, Ernst
góly: Sovič (penalta), Bajtoš 2, Lengyel 2, Lukács, Jonec 2, Kánássy (penalta) – Lacko, Bobiš
S dvomi kompletnými štvorkami, posilnení o Rada Kovalčíka a Ľuba Ernsta sme bezpečne zvládli zápas proti GIC REAL a to sme mali na lavičke ešte “neprezlečeného” Tomiho Bača. Hostia prišli rovnako v hojnom počte, no napriek predsezónnemu posilneniu mužstva herne nestačili. Do vedenia sme išli z penalty po faule na Mikiho Joneca, ktorú bezpečne premenil Miro Sovič. Do predstávky ešte pridali upokojujúce góly Marek Bajtoš a Miloš Lengyel. Po prestávke sme už dominovali oveľa jednoznačnejšie a po pekných akciách a rýchlych protiútokoch sme postupne zvyšovali skóre. Ďalší dvojciferný výsledok síce visel vo vzduchu, ale nakoniec sme ho nedosiahli, keď viacerí hráči odmietli ponuku na populárnu “desiatku” a svoje šance nepremenili. Ako sme skóre zápasu otvorili, tak sme ho aj uzavreli – penaltou a opäť po faule na Mikiho Joneca. Tentokrát ju do šibenice bezpečne premenil Ďuri Kánássy. Pri záverečnej strate koncentrácie sa ešte súperovi podarilo 2 gólmi kozmeticky upraviť výsledok.

 

P.S. odohrať zápas bez nervozity, kriku a hádok, ba čo viac v pohode, bojovne a obetavo, s úsmevom na perách a najmä zábavou na lavičke, keď “perlili” najmä Erich Vágner a Miro Sovič sa nám už dávno nepodarilo :-))) bol to vôbec zápas Lazia? :-))) sme to stále my? :-))) Uvidíme… :-)))

 

4.kolo – 23.11.2014
LAZIO – HURICAN 3 : 2 (2 : 1)
Ruttkay – Kánássy, Kovalčík, Jonec, Lengyel – Vágner E., Bačo T., Lukács, Bajtoš
góly: Kánássy, Jonec, Kovalčík
ŽK: Kánássy
V doteraz najkvalitnejšom a najdramatickejšom zápase sezóny proti Huricanu (v zostave s vynikajúcimi hráčmi, s ktorých spomeniem aspoň Tomiho Danka, Martina Urbana, Mikiho Vaculíka a v bránke Marcela Kováča) sme zaknihovali 4 víťazstvo. To sa ale vôbec nerodilo ľahko. Do vedenia nás síce poslal Ďuri Kánássy, hostia ale čoskoro nechytaľnou strelou do šibenice našej bránky vyrovnali. Keď sa už zdalo, že sa prvý polčas skončí remízou, tak sa k svojmu typickému zakončeniu z otočky dostal Miki Jonec a 10 sekúnd pred koncom nechytaťeľnou strelou do šibenice nedal brankárovi hostí šancu a poslal naše mužstvo do vedenia. V druhom polčase sme sa snažili streliť upokojujúci gól, ten ale nie a nie prísť. Nakoniec sa to podarilo Rado Kovalčíkovi, jeho prvým tohto sezónnym gólom. Aj súper si vytvoril príležitosti, pri ktorých nás ale podržal vynikajúco chytajúci Ivo Ruttkay. Hurican sa 5 minút pred koncom rozhodol pre hru bez brankára, čoho výsledkom bol na gól premenený priamy kop. To bolo ale z ich strany všetko a keďže sa nám podarilo ustriehnuť si fauly a nepodarilo potrestať pokračujúcu powerplay, ďalší gól sme už nevideli a po zápase sme sa mohli radovať z vybojovaného víťazstva.

 

5.kolo – 07.12.2014
DELTA – LAZIO 4 : 8 (1 : 1)
Ruttkay – Kánássy, Vágner E., Sovič, Bajtoš – Lukács, Kovalčík, Slicho P.
góly: Vágner E, Kánássy, Bajtoš 2, Slicho P. 2, Lukács, Ruttkay

Bez doteraz najlepšieho strelca Joneca, ktorý sa vybral odpozerať nejaké finty od Lionela Messiho na výlete v Barcelone, stále zraneného Riša Bača a v civile pripraveného Tomiho Bača, za to však s novou posilou Peťom Slichom sme odohrali ďalší víťazný zápas. Súperom nám tentokrát bolo mužstvo Delty. To však nastúpilo iba s jedným hráčom na striedanie (navyše bez Dana Jendrichovského) a tak bolo iba otázkou času ako dlho kondične vydržia. Napriek veľkým skúsenostiam hráčov súpera (Andrejco, Chovaník, Kaleja, Blaževski) to tentorkát stačilo iba na polčas. V 8.minúte nás síce do vedenia poslal Erich Vágner, o 3 minúty ale po nevydarenom odkope Iva Ruttkaya zrovnal skóre Blaževski. Týmto výsledkom sa aj skončil 1.polčas. Po zmene strán sme v priebehu prvej desať minútovky strelili 4 góly, čím sme prakticky rozhodli zápas. Postupne sa do streleckej listiny zapísali Kánássy, Bajtoš, Slicho a Lukács. Delta sa za tohoto stavu rozhodla pre powerplay, ale hneď ich prvé nevydarené zakončenie potrestal gólom cez celé ihrisko Ivo Ruttkay. Domáci už nemali čo stratiť, pokračovali v powerplay a znížili zásluhou Zezeho Kaleju. Následne ale Peťo Slicho svojim druhým gólom v zápase opäť navýšil gólový rozdiel. Pred koncom zápasu sme tradične trochu poľavili v koncentrácii a Delta trestala gólmi Blaževského a Chovaníka. Ako posledný sa do streleckej listiny zapísal Marek Bajtoš a dal definitívnu podobu záverečnému skóre. Dnes všetci chlapci naozaj príkladne bojovali, predviedli pekné akcie a na hru sa dalo pozerať. Tvoril najmä tradične vynikajúco hrajúci Miro Sovič, vo výbornom svetle sa ale ukázala aj nová posila Peťo Slicho, ktorý si dokonca 2 gólmi otvoril v Laziu strelecký účet. Dobrý výkon v bránke podal Ivo Ruttkay a po 3 kolách bez gólu sa dokonca opäť zapísal do streleckej listiny :-). Veľké chcenie bolo vidieť aj na Ďurovi Kánássym, Marekovi Bajtošovi a pre chorobu so sebazaprením hrajúcom Radovi Lukácsovi a v neposlednom rade predviedol výborné obranné zákroky aj Rado Kovalčík.

 

P.S. mužstvo si dokonca po zápase v kabíne vyslúžilo pochvalu od Riša Bača a to už naozaj je čo povedať… :-))) Len tak ďalej chlapci… 🙂

 

6.kolo – 02.01.2015
LAZIO – BARKA 2 : 2 (2 : 1)
Ruttkay – Kánássy, Vágner E., Bajtoš, Bačo R. – Jonec, Lukács, Kovalčík, Gábor
góly: Bajtoš 2
V 6.kole sa dokonale potvrdilo pravidlo, že po hodoch (či už z predchádzajúcich zápasov, alebo vianočných…) býva bolenie brucha. Kalendárny rok začíname remízou s v tejto sezóne výsledkovo nevýraznou a trápiacou sa Barkou. Poďme ale pekne po poriadku. Na zápas nastupujeme bez tria opôr Sovič – Lengyel – Peťo Slicho a na lavičke ostal opäť „neprezlečený“ Tomi Bačo, ktorý sa nám čoraz častejšie snaží vysvetliť ako to pôjde aj bez neho, pričom si nechce pripustiť, že nepôjde… S príchodom nového roku pribudol do kádra Ladislav „Žaky“ Gábor, tak verme, že bude časom platnou posilou. Samotný zápas začíname výborne, keď už v 2 minúte nabije Erich Vágner Marekovi Bajtošovi a ten prestrelí nie veľmi istého brankára hostí. V 5 minúte ale urobíme chybu v rozohrávke a po rýchlom protiútoku dvoch na jedného zrovnáva skóre Rudo Slicho. Hneď o minútu ale opäť dvojica Vágner-Bajtoš nakloní misky váh na našu stranu, keď Erich krásnym lobom za obranu nachádza Mareka a ten strelou medzi brankárove nohy zaznamenáva druhý gól. Ďalšie možnosti ostávajú nevyužité a tak sa týmto skóre končí prvý polčas. Po zmene strán na miesto toho aby sme zvýšili skóre stretnutia na pokojnejší gólový rozdiel, nechávame hosťom nepochopiteľne veľa priestoru na kombinácie, ktoré sa končia stále rovnako – prihrávkou na pivota hrajúceho Braňa Sokoliho. Navyše neovplývame pohybom a celý druhý polčas si v podstate koledujeme o vyrovnávajúci gól. Ten nanešťastie napokon naozaj prichádza v 16 minúte. Po rohovom kope hostí vyrobíme v obrane fatálnu chybu. Rišo Bačo nepokryje výborne hrajúceho Braňa Sokoliho a keďže ani postavenie Iva Ruttkaya nie je ideálne, hráč hostí posiela loptu do úplne opustenej bránky hlavou!!! Keďže v zostávajúcom čase už ani jedno z mužstiev nevyužijú svoje príležitosti (na našej strane najmä Laci Gábor a Ďuri Kánássy) zápas sa končí nerozhodným skóre a deľbou bodov. Do akej miery nám táto najmä z celkového pohľadu nepríjemná remíza a strata 2 bodov skomplikuje sezónne ambície ukáže až ďalší priebeh súťaže. Pred nami je ale ešte slušná porcia zápasov na reparát a zároveň veríme, že aj naši súperi o špicu tabuľky ešte zakopnú s nejakým papierovo slabším mužstvom…
P.S. pozápasová “kefa” od kapitána tímu Tomiho Bača bola naozaj oprávnená. Verím, že si z tohto zápasu zoberieme ponaučenie do ďalších bojov…

 

7.kolo – 11.01.2015
CELTIC – LAZIO 7 : 2 (3 : 1)
Ruttkay – Kovalčík, Vágner E., Kánássy, Slicho P. – Lengyel, Lukács, Bačo T., Gábor
góly: Koch 2, Grus A, Vágner O. 2, Bečka 2 – Lengyel, Slicho P.
ŽK: Vágner O. – Ruttkay
V 7.kole si pripisujeme na svoje konto prvú prehru sezóny, keď v súboji o čelo tabuľky nestačíme na Celtic. Na dôležitý a tradične prestížny zápas nastupujeme opäť v nekompletnej zostave, bez dvoch zranených najlepších strelcov mužstva Bajtoša a Joneca, zraneného Riša Bača a chýbajúceho Mira Soviča. Rišo Bačo sa preto pre tento zápas ujal aspoň trénerskej funkcie. So sebazaprením nastúpil antibiotikami sa liečiaci Tomi Bačo – ďakujeme! Po opatrnom a vyrovnanom úvode nezvládneme dvojminútovku v polovicu prvého polčasu a inkasujeme po góloch Kocha (8min) a Tona Grusa (9min), pričom najmä druhý gól patrí do kategórie šťastných, keď sa lopta po zakončení od brvna našej bránky odráža späť ku Grusovi, ktorý nedostatočne prikrytý Radom Lukácsom posiela loptu z dorážky za chrbát bezmocného Iva Ruttkaya. Následne za hra prelieva z jednej strany na druhú. Na našej strane zaujmú najmä zakončenia Slicha, strela Gábora, volej Lukácsa a Lengyelova strela z diaľky, ktorú vyráža brankár Klema, na strane hostí nepremení Robo Grus rýchly protiútok. Ďalší gól prichádza až v 17 minúte, keď milimetrovú prihrávku Ericha Vágnera premení na kontanktý gól Lengyel. Tento stav žiaľ nedokážeme udržať ani do prestávky, pretože v poslednej minúte prvého polčasu prestrelí Iva Ruttkaya strelou z boku Oto Vágner. Ten si samozrejme pre “hriechy z minulosti” neodpustí nemiestnu poznámku na Ivovu adresu a keďže Ivo nie je z hráčov, ktorý by si nechali brnkať popod nos, prvý a ako sa neskôr ukáže našťastie aj posledný konflikt v zápase je na svete. Emócie upokojí dohovorenie obom kohútom, ocenenie žltými kartami a polčasová prestávka. Do druhého polčasu nastupujeme s cieľom urobiť niečo so zápasom. Už v druhom zápase po sebe ale nezvládneme štandardnú situáciu v podobe rohového kopu a tak Oto Vágner posiela loptu na Kocha, ktorý slabo prikrytý Lengyelom posiela Celtic do trojgólového vedenia. Iskierku nádeje vykresá v 6 minúte po krásnej akcii na jeden dotyk po osi Ďuro Kánássy – Tomi Bačo – Peťo Slicho svojim gólom. Následne vrhneme všetky sily do útoku, keď však 10 minút pred koncom 2x pokazíme prihrávku pri pokuse o rýchly protiútok, Bečka nás svojim gólom definitínve zráža na kolená. 4 minúty pred koncom prichádza pokus o powerplay, pri ktorom síce držíme loptu, výraznejšie zakončenie ohrozujúce brankára Klemu ale neprichádza. Rovnako ako v 1.polčase minútu pred koncom ale prichádza ešte gól Ota Vágnera, ktorý opäť z boku prestrelí nášho brankára, tentokrát ním ale bol pri našej powerplay brániaci Rado Lukács. Po strate 2 bodov v podobe remízy z minulého kola tentokrát prichádza prehra a straty všetkých bodov. V novom roku sa nám teda výsledkovo, ale ani herne nedarí. Vytratila sa najmä strelecká pohoda. Po zápase bolo citiť v šatni veľké sklamanie a dokonca sme sa vyhli aj tradičnému “obviňovaniu”, pretože chlapci si boli vedomí, že do toho dali všetci v rámci možností všetko, dnes to ale na súpera ktorý nekompromisne potrestá každú jednu chybičku jednoducho nestačilo. Razom sme sa dostali z pozície suveréna v starom roku do nezávidenia hodnej situácie v roku novom. Nikto nám však z tejto situácie nepomôže, pomocť si musíme sami. Čím skôr sa tak udeje, tým skôr začneme opäť vyhrávať a ja verím, že tomu tak bude už v najbližšom zápase…

 

P.S. výsledok dodatočne opravený na 7 : 2 (strelcom gólu Bečka), nakoľko sme na konci ešte inkasovali do prázdnej bránky, ale lopta prešla bránkovú čiaru až po záverečnom klaksóne. Rozhodca ho ale uznal, pretože podľa pravidiel futsalu (údajne) takýto gól platí, keďže sa berie moment strely a nie čas v ktorom lopta doputuje do bránky (podobné pravidlo má aj basketbal…)

 

8.kolo – 18.01.2015
LAZIO – RMS 3 : 6 (2 : 3)
Ruttkay – Kovalčík, Vágner E., Sovič, Jonec – Slicho P., Lengyel, Lukács, Bačo T., Gábor, Kánássy
góly: Lukács, Sovič, Lengyel – Begányi 2, Holaň 2, Hopčák, Plichta
Na 8.kolo LSP nastupujeme v najpočetnejšej zostave v tejto sezóne, keď nás je aj s brankárom celkom 11. Toľko pozitívne informácie z dnešného stretnutia. Pre zranenie stále chýbajú Marek Bajtoš a Rišo Bačo. Druhý menovaný sa opäť ujme aspoň trénerskej funkcie. Ako prvá v zápase síce v 5.minúte zaujme strela Ericha Vágnera, ktorú Ďuri Nemčík v bránke hostí vyráža, čo sa ale následne deje na ihrisku je ako zo zlého sna. Z následného protiútoku nás vycvičia Jožko Plichta s Jarom Begányim a druhý menovaný otvára skóre stretnutia a v 8.minúte inkasujeme dokonca 2x. Najprv Hopčák strelou z boku umiestni loptu do našej bránky a skôr než sa stihneme spamätať Plichta ukážkovo zakončí “blafák” na Iva Ruttkaya. 3 : 0. Neprejde však ani minúta a prihrávku Peťa Slicha posiela Rado Lukács z voleja do bránky RMS. Následne sa hra prelieva z jednej strany na druhú, gólové príležitosti ale chýbaju. V 15.minúte ale prichádza rýchly protiútok 3 na 1, loptu vedie strelec prvého nášho gólu Rado Lukács, ktorému sa síce “otvorí stred” na strelu, on ale nepochopiteľne volí na miesto zakončenia prihrávku na Ericha Vágnera, čím zmarí črtajúcu sa šancu na kontaktný gól. Ten ale prichádza v 18.minúte, keď jednoznačný faul brankára Nemčíka na Rada Kovalčíka potrestá bezpečne premenenou penaltou Miro Sovič. V poslednej minúte ešte končí dobrá strela Peťa Slicha tesne vedľa bránky. Aj tak sa ale 1.polčas po katastrofálnom vstupe do zápasu končí celkom nádejným skóre 2 : 3. Hostia majú v 1.polčase na lavičke iba jedného hráča na striedanie, ku ktorému pribudne počas prestávky Marián Pillár, napriek tomu sú pokyny trénera Riša Bača jednoznačné – zabezpečená obrana, presné prihrávky pri prechode do protiútoku a krátke striedania, aby sa hra udržala vo vysokom tempe, ktoré hostia nevydržia. Dodržiavať taktické pokyny trénera sa nám podarilo až 1.minútu po ktorej hostia “vyšachovali” našu obranu a Begányi svojim druhým gólom v zápase poslal hostí opäť do dvojgólového vedenia. V 3.minúte chytí Ivo Ruttkay samostatný nájazd Begányiho a z protiútoku vyráža brankár Nemčík dobrú strelu Mira Soviča nad bránku. V 5.minúte posiela Erich Vágner priamy kop tesne nad bránku hostí a jeho strelecký pokus je na ďalších niekoľko minút v podstate posledným z našej strany. Navyše keď ešte hostia Holaňom v 14. minúte potrestajú naše zlé striedanie gólom na 2 : 5 o osude stretnutia je prakticky rozhodnuté. O minútu síce ešte Peťo Slicho svojou druhou gólovou prihrávkou v zápase nachádza na zadnej tyči Lengyela, ktorý strelí gól na 3 : 5, to je ale z našej strany definitívne všetko. Ako tradične pri doťahovaní súpera sa síce ešte pokúsime o powerplay, keďže ju ale nemáme nacvičenú ako by sa patrilo, neprinesie želaný efekt v podobe zdramatizovania zápasu. Gólovú bodku za stretnutím tak dá v poslednej minúte hostia opäť Holaň. Tohoročná výsledková a čo je horšie aj herná mizéria teda pokračuje. Súperi v starom roku (pri všetkej úcte k nim) nás podľa všetkého dostatočne nepreverili. Ani zápas proti Barke nebol dostatočným varovaním o poklese formy a 2 nezvládnuté zápasy o čelo tabuľky sú toho len dôkazom. Treba si otvorene povedať, že momentálne nedokážeme držať krok s najlepšími. Opäť sme sa dostali nižšie a v tejto chvíli nám na lepší výsledok chýba prakticky všetko. Pozorná a zabezpečená obrana, pokoj a presnosť v rozohrávke, moment prekvapenia, presnosť v zakončení, brankárske zákroky ktoré podržia mužstvo a žiaľ aj vodcovská osobnosť, ktorá by to “zobrala na seba” a strhla kolektív. (Už som na tomto mieste začal menovať, nakoniec som to zmazal a rozhodol sa inak…) Tento článok nie je o hľadaní vinníka alebo jednotlivca, na ktorého by sa tento neúspech zvalil a ani to nie je potrebné. Na vine sme všetci do jedného. Kde sú tie časy, keď sa v šatni Lazia kričalo a hádalo pre chyby aj po víťaznom zápase? Teraz je tam ticho… Nie nehovorím o hulvátskom správaní a obviňovaní jeden druhého, hovorím o konštruktívnej kritike. Napriek veku a niektorí aj napriek zdravotnému stavu (bez urážky prosím!) dokážete a viete všetci do jedného hrať futbal výborne to je nespochybniteľné. Nespochybniteľne lepšie ako autor tohto článku a preto máte môj rešpekt. Viacerí z vás ste v ňom dosiahli veľké a nezmazateľné úspechy aj to je nespochybniteľné. Ale ak niekto z vás z akéhokoľvek dôvodu nemôže, je nejako limitovaný, či nebodaj nechce povedzte o tom svojim spoluhráčom čo najskôr, bude to od vás fér… Prečo táto poznámka? Pretože viac ako prehra ma dnes zamrzela situácia z lavičky ktorá sa udiala asi 5 minút pred koncom, keď zo 6 hráčov na lavičke nemal kto vystriedať Peťa Slicha… Začnime preto po prečítaní tohto článku všetci od seba. Opýtajte sa sami seba: čo môžem urobiť viac alebo lepšie? Ak na to prídete, urobte tak pre seba, pre svojich spoluhráčov a v prvom rade pre Lazio, pretože legenda je naozaj len jedna a čím skôr jej meno dostaneme tam kde patrí, tým lepšie. Navrhujem začať už v nasledujúcom zápase. Veď sme predsa nemohli zabudnúť hrať tento krásny šport. Poďme a ukážme všetkým, že to stále vieme. Súhlasíte?

 

9.kolo – 01.02.2015
LAZIO – BIELY BALET 13 : 0 (4 : 0)
Bajtoš – Kovalčík, Vágner E., Gábor, Bačo T., Lukács, Lengyel
góly: Gábor 4, Bačo T. 2, Lengyel 3, Vágner E. 3, Lukács 1
Na zápas 9.kola nastupujeme vinou viacerých objektívnych aj subjektívnych príčin v úplne netradičnej a veľmi oklieštenej zostave. V kádri chýbajú mená ako Kánássy, Jonec, Rišo Bačo, Sovič, Slicho aj brankár Ruttkay. Potrebné nahradiť je najmä brankársky post a keďže sa neporadí povolať ani oporu z minulých sezón Mariána Rebeja, pred zápasom padne voľba na Rada Lukácsa. Zmena v zostave ale prichádza hneď v šatni, pretože by sme nemali na striedanie ani jediného hráča. Zranený Marek Bajtoš sa teda podujme vyskúšať to aspoň v bránke, aby mohol ísť Rado Lukács do poľa. Zápas napokon začíname v zostave: Bajtoš – Kovalčík, Vágner E., Gábor, Bačo T. a na striedačke je pripravený Lukács. Zmena brankára si ale čoskoro vyžiada svoju daň, keď si hneď na začiatku zápasu Marek Bajtoš pri rozohrávke rukou opäť podvrtne zranené koleno a zápas sa pre neho končí. Takmer súbežne hlási svalový problém pri streľbe Rado Kovalčík a tak na Bajtošove miesto do bránky putuje práve on. V tej chvíli našťastie dorazí aspoň meškajúci Miloš Lengyel. Ako sa ukáže v priebehu zápasu, počiatočné peripetie so zostavou mužstvu paradoxne pomôžu a stane sa niečo, čoho sme už dávno neboli svedkom. Chlapci sa zomknú, príkladne bojujú jeden za druhého a napriek krátkym striedaniam nechýba ani pohyb. Pozorne bránime a súpera počas celého zápasu nepustíme do vážnejšej príležitosti. Spočiatku sa ale napriek príležitostiam nedokážeme presadiť strelecky, keď zakončenia buď míňajú cieľ, alebo nie sú dostatočne razantné a poradí si s nimi brankár súpera. Na gól si tak musíme počkať až do 15 minúty, keď krížnu prihrávku Ericha Vágnera zužitkuje, po trojzápasovom čakaní na svoj premiérový gól v drese Lazia, Ladislav „Žaky“ Gábor. Tri minúty pred koncom prichádza „one man show“ Tomiho Bača, keď najskôr po prihrávke Rada Lukácsa prestrelí brankára hostí (17min), následne sa presadí v trme-vrme medzi 3 hráčmi súpera a doklepne loptu do bránky (18min) a v poslednej minúte prihráva Milošovi Lengyelovi, ktorý uzatvára skóre 1.polčasu na upokojujúcich 4 : 0. Tomi Bačo si v tomto zápase nielen že otvoril tohtosezónny strelecký účet, ale najmä opäť ukázal a dokázal aký je pre mužstvo svojou prítomnosťou na ihrisku a príkladnou bojovnosťou potrebný a že mu má stále čo dať. Ja teda verím, že sme jeho tému odchodu do futbalového dôchodku konečne raz a navždy, alebo minimálne nateraz konečne odložili 🙂 . Vzhľadom na pohodlný náskok nabádam chlapcov cez prestávku pred druhým polčasom na pozornú hru zo zabezpečenej obrany, aby sme zápas najmä „dychom“ zvládli. Tomi Bačo však cíti šancu na navýšenie skóre a burcuje chlapcov do útoku. Tí počúvnu jeho a keďže s jedlom rastie chuť, tak sme v druhom polčase svedkami ofenzívneho divadla s neuveriteľným počtom gólov. Veď posúďte sami. Všetko to odštartuje gól Žaka Gábora po krásnej prihrávke Ericha Vágnera (2min – 5 : 0). Následne sa Erich presadí individuálne, keď sa prekľučkuje obranou hostí a zvyšuje skóre (4min – 6 : 0). Rado Lukács umne vystihne rozohrávku súpera, prihráva Milošovi Lengyelovi a ten prestrelí brankára (5min – 7 : 0). A opäť Rado Lukács tentokrát napádaním vytvorí pred bránkou na súpera tlak, ktorý sa končí vlastným gólom obrancu hostí (7min – 8 : 0). Následne dvorný „prihrávač“ Žaka Gábora v tomto zápase Erich Vágner opäť vymyslí fantastickú prihrávku a Žako dokonáva hattrick (8min – 9 : 0). Peknú prihrávku na Žaka ale vymyslí aj Rado Lukács a tak posledná posila nášho mužstva, ktorá sa konečne prebrala aj strelecky strieľa svoj štvrtý gól v zápase (9min – 10 : 0). Mimochodom prvé góly za Lazio v LSP, 4 góly (hattrick+1) v zápase a zmena skóre na 10 : 0, to sú veci, ktoré by si už od Žakyho asi zaslúžili „prískočné“. Nechajme sa teda prekvapiť :-). V ďalšom priebehu prichádza nepremenená šanca Lengyela, keď sa lopta po odraze od oboch tyčí vráti späť do ihriska. Po „smrtiacej“ prvej desaťminútovke 2.polčasu sa ale gólostroj na chvíľu zastaví. Pohne ho až štyri minúty pred koncom po prihrávke Lengyela svojim druhým gólom v zápase Erich Vágner (16min – 11 : 0). Miloš Lengyel sa následne presadí aj individuálne a ako druhý hráč v zápase dovŕši hattrick (17min – 12 : 0). Skóre zápasu uzatvára svojim takisto hattrickovým gólom Erich Vágner, keď najprv Tomi Bačo prihráva Žakymu Gáborovi a ten oplatí Erichovi gólové prihrávky, ktorými ho počas celého zápasu zásoboval (19min – 13 : 0). Dnes sme teda konečne odohrali v novom roku prvý víťazný zápas. Náš dnešný súper ale nás vzhľadom na svoje umiestnenie (v tabuľke bez jediného bodu beznádejne posledný) nemohol dostatočne preveriť a výsledok vyznieva jednoznačne. Preverili sme sa však sami a sami sebe sme dokázali že to vieme. Vieme sa zomknúť, vieme zabojovať jeden za druhého, vieme obetovať nie pár slov ale pár krokov kvôli náprave chyby svojej alebo spoluhráčovej, vieme pozorne brániť a vieme sa presadiť aj strelecky. Toto všetko je oveľa dôležitejšie ako konečný výsledok, aj keď samozrejme potešil aj ten. Mám úprimnú radosť z toho, že moja výzva z minulého reportu bola vyslyšaná. Ak budeme aj v ďalej pokračovať v dnes nastolenom trende, môžu nám ešte ďalšie zápasy priniesť mnoho pekných a radostných chvíľ. A kvôli nim sa predsa futbal hrá…

 

10.kolo – 08.02.2015
LAZIO – EXPOTECH 5 : 1 (3 : 0)
Gábor – Vágner E., Lukács, Bačo R., Lengyel – Bačo T., Ernst
góly: Lengyel 3, Lukács 1, Ernst 1 – Hlavena
Sezóna LSP sa nám preklopila do svojej druhej polovice a na rade sú tak odvetné zápasy. V tom prvom, ktoré bolo zároveň 10.kolom sme sa predstavili proti mužstvu EXPOTECH. Opäť sme mali pred zápasom plnú hlavu starostí so zložením zostavy. Neúčasť niektorých hráčov bola zrejmá už pred zápasom, keď Ďuro Kánássy bojuje s nepríjemným ochorením dokonca v nemocnici (mimochodom skoré uzdravenie Ďuro) a Marek Bajtoš si v minulom zápase obnovil zranenie kolena. Pracovné povinnosti nepustili do zápasu ani Joneca, Kovalčíka a Ruttkaya a bez udania dôvodu sme postrádali aj duo Sovič-Slicho. Ako najnepríjemnejšou sa ukazuje neúčasť a najmä neskoré ospravedlnenie brankára, kde musíme v podstate improvizovať najviac. Potom, čo sa napriek snahe opäť nepodarilo dôjsť Mariánovi Rebejovi (snáď to vyjde do tretice 🙂 ), bolo v hre opäť nasadenie Rada Lukácsa. Nakoniec sa do bránky postavil Žaky Gábor, ktorý (napriek chorobe a pozostatkom nepríjemného zranenia z autonehody) po prosbe či dôjde, neváhal a s kombináciou „modrého autobusu“ a taxíka sa dostavil do haly. Ruku na srdce, koľkí z nás by to urobili? 🙂 Aj toto je dôkaz ako si niekto váži možnosť hrať vo farbách Lazia. Klobúk dole Žaky! Po trojzápasovej absencii, vynútenej zranením chrbta, sa na ihrisku objavil aj Rišo Bačo a po takmer 3 mesiacoch aj Ľubo Ernst. Poďme k samotnému zápasu. Ten sa hrá v podstate na jednu bránku, keď hostí od začiatku držíme na ich polovici. Opäť ale trvá, kým si vytvoríme čistú gólovú príležitosť a strelíme gól. V prvej desaťminútovke zaujmú najmä šance Tomiho Bača. Najprv sa Tomi v 5.minúte hneď po príchode na ihrisko rúti na brankára, ktorý mu ale jeho zakončenie rukou vyráža. V 10.minúte po prihrávke Ericha Vágnera zase zastaví Tomiho strelu tyč a následne sa k dorážke nedostane Ľubo Ernst. Vytúžený gól tak prichádza až v 13.minúte. Akcia sa začne u Žakyho Gábora, ktorý získanú loptu rýchlo rozohrá na Riša Bača, ktorého prihrávka nájde Miloša Lengyela a ten nechytateľne do vinkľa otvára skóre – 1 : 0. O minútu sa skóre mení opäť, keď ďalšiu krásnu krížnu prihrávku Riša Bača premení na druhý gól zápasu Rado Lukács – 2 : 0. v 18.minúte môže Rado Lukács pridať svoj druhý gól, keď v dobrej pozícii zakončuje po prihrávke Miloša Lengyela, brankár hostí je ale proti. O minútu si chlapci role vymenia, prihrávajúcim je Rado Lukács a zakončujúcim Miloš Lengyel a tentokrát už brankár súpera nemá nárok – 3 : 0. Týmto skóre sa končí aj prvý polčas. Po prestávke hneď v 1.minúte tesne minie bránku strela Ericha Vágnera. V 3.minúte technická strela Riša Bača míňa bránku a hostia z protiútoku Hlavenom znižujú skóre, keď strelca gólu neubráni práve Rišo Bačo – 3 : 1. V 9.minúte míňa lob Miloša Lengyela bránku a nasledujúce minúty sa nič mimoriadne nedeje. Vedomí si náskoku a najmä nepríjemností v prípade inkasovania kontaktného gólu, všetci zodpovedne bránime a hostí do ničoho nepúšťame. Naopak pred koncom zápasu ešte skóre prikrášlime. Najprv si po ďalšej krásnej rozohrávke Žaka Gábora a krížnej prihrávke Miloša Lengyela otvorí aj s prispením tyče svoj tohto sezónny strelecký účet Ľubo Ernst (4 : 1) a potom 10 sekúnd pred koncom sa k sólu cez celé ihrisko odhodlá Žaky Gábor, ktorého tvrdú strelu z veľkej diaľky síce ešte brankár hostí s vypätím síl zastavuje na bránkovej čiare, ale na dorážku Miloša Lengyela už nestačí a tak lopta tesne pred záverečným klaksónom končí v bránke – 5 : 1. Miloš zároveň už v druhom zápase po sebe strieľa hattrick. Napriek problémom, ktoré trápia mužstvo (zranenia, dochádzka) a ktoré bude potrebné aj vzhľadom na stúpajúcu silu súperov, ktorí nás ešte čakajú potrebné riešiť, sme sa už v druhom zápase po sebe „zomkli“, bojovali jeden za druhého a vybojovali potrebné víťazstvo a body do tabuľky. Len tak ďalej, lebo takto nejako si predstavujem príjemné nedeľné popoludnie priatelia :-).

 

11.kolo – 22.02.2015
LAZIO – GIC REAL 1 : 2 (1 : 0)
Jonec – Vágner E., Kovalčík, Lukács, Bačo R. – Bačo T., Ernst, Gábor
góly: Gábor – Bodnár, Onderko

Po dvoch víťazstvách v rade prichádza tretia tohtosezónna prehra. V 11.kole sme nestačili na po novom roku posilnený a z kola na kolo sa zlepšujúci GIC REAL. Znie to už žiaľ ako samozrejmosť, ale zostavou opäť zamiešala neúčasť množstva hráčov a pred zápasom sme museli opäť improvizovať aj na brankárskom poste. Tentokrát sa do bránky aj napriek antibiotickej liečbe postavil Miki Jonec. So sebazaprením nastúpil aj Erich Vágner. V poli sme ale napriek tomu postrádali až šesticu hráčov – Kánássy, Bajtoš, Lengyel, Sovič, Slicho a Ruttkay, pričom kľúčovou sa ukázala najmä neúčasť najlepšieho strelca Lengyela. Zápas sme začali aktívne, keď už v 1.minúte pohrozil tvrdou strelou Erich Vágner. V 3.minúte sa zastreľoval Rado Lukács, jeho strela ale minula bránku. O minútu neskôr sa už ale skóre mení, keď Erich Vágner prihráva pre bránku na Žakyho Gábora, ktorý sa krásne obtočí okolo obrancu súpera a nekompromisne zakončí – 1 : 0. Chvíľu na to trafí lopta po strele Tomiho Bača brvno. Následne prichádza “hluchá” 10 minútovka, keď sa hrá najmä medzi bránkovými územiami, bez strely z jednej alebo druhej strany, ktorá by ohrozila bránku. Ku koncu polčasu skúšajú ešte svojimi strelami šťastie Erich Vágner a Rado Lukács, obaja ale neúspešne. Aj 2.polčas začíname aktívne, keď zakombinujú bratia Bačovci a po Tomiho prihrávke Rišo dobrou strelou preverí brankára súpera, ten ale loptu vyráža. O minútu sa situácia opakuje, tentokrát brankár vyráža dobrú strelu Ericha Vágnera. V 9.minúte po prihrávke Rada Lukácsa končí strela Riša Bača tesne vedľa bránky. V 14.minúte sa pri dobre mierenej a tvrdej strele Tomiho Bača opäť vyznamená brankár súpera. Od tejto chvíle ale nepochopiteľne prenechávame iniciatívu súperovi, ktorý nás zatlačí do defenzívy, pri ktorej častokrát nevieme čo skôr. Navyše nám evidentne dochádzajú aj sily. Jediným dôvodom, pre ktorý sa nemení skóre a neprehrávame o niekoľko gólov je famózny brankársky výkon Mikiho Joneca. Ani to však nakoniec nestačí. 2 minúty pred koncom zápasu vybieha Miki Jonec k čiare hasiť nedôslednú obranu Riša Bača. Akciu hostí síce preruší autom, po kĺzačke sa ale ťažšie zdvíha zo zeme, čo súper okamžite potrestá. Rýchlo rozohraný aut na voľného hráča sa končí gólom do prázdnej bránky. Po góle, verní heslu Lazia – víťazstvo za každú cenu, vrhneme všetky sily do útoku, do ktorého sa zapája aj Miki Jonec a začíname hrať to, čo nám nikdy nešlo – powerplay. Hostia po našej zlej rozohrávke najprv iba pohrozia, ale lopta tesne minie bránku. Dielo skazy je dokonané 10 sekúnd pred koncom, keď sa po ďalšej zlej rozohrávke dokonca dvaja hráči hostí rútia na brankára Joneca, ktorý napriek enormnej snahe už nedokáže gólu zabrániť. Z troch bodov, ktoré sa tesne pred koncom scvrkli na jeden, nakoniec nezostáva nič. Po zápase je v kabíne hrobové ticho, všetky hlavy sú zvesené. Aj tento report sa rodí až s odstupom niekoľkých hodín, pretože som bol po zápase naozaj smutný, sklamaný a neschopný čokoľvek napísať… Ťažko ale niekomu niečo vyčítať, pretože všetky použité dresy boli po zápase úplne prepotené. Všetci si ale zároveň uvedomujeme, že sme si zápas zbabrali sami. Táto prehra je z tých troch tohtosezónnych tá úplne najzbytočnejšia. Za povšimnutie možno ešte stojí skutočnosť, že nám počas zápasov dochádzajú sily, ale stredajšie tréningy v telocvični sa pre nedostatok hráčov rušia… Práve teraz pri vysokej maródke v mužstve to bez tréningov, zodpovedného prístupu a enormnej snahy jednoducho nepôjde. Takto budeme čoskoro prehrávať aj so súpermi, ktorý sa pred nami ešte donedávna triasli, aby neodišli z ihriska s debaklom… Nepomôže ale plakať nad rozliatym mliekom, treba opäť zdvihnúť hlavy a zabojovať už v nasledujúcom zápase. Nový zápas, nové nádeje…

 

12.kolo – 13.03.2015
RMS – LAZIO 4 : 5 (2 : 1)
Šteliar – Kovalčík, Sovič, Vágner E., Bačo R.- Lengyel, Lukács, Bačo T., Gábor
góly: Horňák 2, Hopčák, Hoľan – Sovič 3, Gábor, Lengyel
12.kolo LSP nám vyšlo odohrať na piatok 13-teho. Mne sa zvyknú v piatok 13-teho stávať príjemné veci, absolútne ho nepovažujem za nešťastný deň a práve naopak sa na neho vždy s očakávaním teším. Inak tomu nebolo ani dnes. Celý deň bol ale akýsi zvláštny, večer to ale všetko vynahradil. Pôvodne sme mali odohrať zápas proti Huricanu, ale situácia s rozpisom sa ako to už žiaľ býva zvykom, v deň zápasu zmenila a odrazu svietil v termínovníku zápas proti RMS. Pri všetkej úcte k Huricanu, bol zápas proti druhému mužstvu tabuľky s doterajšou bilanciou 11-0-1 inou výzvou. Predzápasové “diplomatické rokovania”, ktoré v týždni prebiehali, priniesli ako sa neskôr ukázalo dve podstatné zmeny. Tou prvou je, že sa nám zdá sa podarilo vyriešiť brankársku otázku a po 3 zápasoch sme mali konečne v bránke “čistokrvného” brankára – Pavla Šteliara, ktorému vo futsalových kruhoch nikto nepovie inak ako Štelo. Druhou výraznou zmenou bol návrat Mira Soviča po trojzápasovej zranením vynútenej absencii. Na listine márodov sú ale stále Kánássy (Ďuri bol aspoň oporou v hľadisku a v kabíne a bolo dobré ho opäť vidieť medzi nami, prajeme čím skôr úplné uzdravenie!) a Bajtoš, ku ktorým pribudol aj Jonec. Pred zápasom sme ešte museli opäť absolvovať prezliakaco-neprezliekaciu hru Tomiho Bača, ktorého vždy musím pravdivými slovami o potrebnosti pre mužstvo presvedčiť o prvej variante (prepáč Tomi, musel som to napísať :-))) ) a zápas sa mohol začať. Ako prvý pohrozí už v 1.minúte Rado Kovalčík, jeho strelu ale zastaví bočná sieť. V 3.minúte si brankár Nemčík poradí so strelou Soviča. V 4.minúte sa ale už skóre mení. Po chybe našej obrany využije osamotený Horňák ponúknutú príležitosť na vedúci gól RMS – 1 : 0. V 5.minúte musí brankár súpera vyrážať dobrú strelu Soviča a o minútu neskôr si s obrovským šťastím až na bránkovej čiare poradí so strelou Ericha Vágnera. Následne prichádzajú aj chvíle nášho brankára. Najprv v 7.minúte po chybe našej obrany vyráža dobrú strelu Begányiho, aby následne o 3 minúty neskôr vyrazil aj priamy kop Horňáka. Ten nasleduje po faule Ericha Vágnera, ktorý aj za cenu žltej karty zastaví do šance sa rútiaceho exekútora priameho kopu. V 13. minúte rozohráme krásnu akciu na jeden dotyk, na ktorej začiatku je Miro Sovič, ktorý posiela prihrávku na Ericha Vágnera a ten zase prihrávku na Žakyho Gábora, ktorý prakticky gólom do prázdnej bránky zrovnáva skóre – 1 : 1. V 15.minúte tesne minie našu bránku prízemná strela Pillára. V 16.minúte môžme ísť do vedenia, to by ale strelu Soviča po prihrávke Ričiho Bača nesmela zastaviť tyč súperovej bránky. Až do tejto akcie je prakticky všetko v poriadku aj s rozhodcom Begányim (podobnosť mien s hráčom súpera Jarom Begányim nie je čisto náhodná, jedná sa o jeho brata…). Prichádza však 18.minúta, pri ktorej hlavný rozhodca neodpíska jednoznačný faul na nášho hráča a z protiútoku do rozháranej obrany inkasujeme gól na – 2 : 1. Do zápasu sa začína vkrádať zbytočná nervozita, vrcholiaca slovnými výmenami najmä mojej maličkosti s lavičkou súpera. Na polčasovom výsledku to ale logicky nič nezmení. Po zmene strán sa 2.polčas začína opäť strelou Kovalčíka, tá ale tesne míňa bránku. V 3.minúte ale opäť zrovnávame skóre, keď druhú gólovú prihrávku pošle nekompromisne pod brvno Miloš Lengyel – 2 : 2. Naďalej búšime do súpera, čoho výsledkom sú zblokované strely Ričiho Bača a Rada Lukácsa. V 7.minúte ale ukáže kus bojovnosti Miro Sovič, keď ležiac na zemi na niekoľko pokusov dokáže prepasírovať loptu za chrbát brankára Nemčíka – 2 : 3. Tragikomickým “hrdinom” prvej 10 minútovky 2.polčasu je ale opäť hlavný rozhodca Begányi, keď svojimi viacerými nepresnými rozhodnutiami zbytočne vstupuje do zápasu a stupňuje nervozitu na oboch stranách, keď už “vypenia” aj hráči, ktorí zápasy inak prežívajú relatívne pokojne (že Radko Lukács 🙂 ). Keď sa k jeho tendenčnému pískaniu pridajú aj herecké výkony viacerých hráčov súpera (Hornák, Plichta a spol…..), ktorí sa pri každom kontakte s protihráčom s radosťou porúčajú k zemi, tak logickým vyústením situácie je 5 kumulovaných faulov na našej strane už v 10. minúte. Zvyšok zápasu teda dohrávame s vedomím, že za každý následný faul bude nasledovať 10 metrový kop. Táto skutočnosť logicky ovplyvní bránenie a tak sa RMS podarí zápas otočiť. Najprv v 13.minúte Hopčák prestrelí brankára Šteliara – 3 : 3 a o minútu neskôr sa lopta v našom pokutovom území poodráža tak nešťastne, že hráč súpera strieľa gól do prázdnej bránky – 4 : 3. Keď o minútu odpíska hlavný rozhodca ďalší faul a Horňák si stavia loptu na 10 metrový kop, šance na dobrý výsledok za zdajú minimálne. Horňák ale “desiatku” nepremení, loptu posiela vedľa bránky a tak naša šanca stále žije. V 16.minúte najprv brankár súpera vyráža nebezpečnú strelu Soviča na roh. Po jeho rozohraní ale zahrá v pokutovom území Horňák rukou a hlavný rozhodca snáď prvý krát v zápase zapíska niečo na opačnú stranu a rovno penaltu. Horňák sa navyše nevie zmieriť z rozhodnutím rozhodcu a tak za nervózne odkopnutie lopty vidí žltú kartu. Nariadenú penaltu bezpečne premení Miro Sovič – 4 : 4. Keď sa už zdá, že sa zápas skončí deľbou bodov, príde 19. minúta a veľká chvíľa rozdielového hráča zápasu Mira Soviča, ktorý krížnou strelou prestrelí brankára Nemčíka a strháva vedenie na našu stranu – 4 : 5. RMS už neostáva veľa času na zrovnanie skóre a keďže poslednú minútu a pol aj umne a bez faulu bránime, cenné víťazstvo si už nenecháme vziať. V asi doteraz najlepšom zápase prebiehajúcej sezóny sme teda RMS oplatili prehru spred 2 mesiacov. Nechcem vyzdvihovať jednotlivcov (hattrick Mira Soviča, gólové prihrávky Ericha Vágnera, bránenie Riša Bača atď atď……), chcem vyzdvihnúť výborný kolektívny výkon podporený skvelými individuálnymi výkonmi jednotlivcov a spoľahlivým výkonom brankára. Som pyšný na chlapcov, že napriek nepriaznivému vývoju nezložili zbrane, nenechali sa rozladiť zlým výkonom rozhodcu, neprestali bojovať, 2x otočili zápas a nakoniec ho doviedli až do víťazného konca. Klobúk dole páni! Menšia pozápasová oslava v “Profite” bola určite zaslúžená 😉 Šanca na konečné 3.miesto v LSP je opäť reálna a ja verím, že zopakovaním takýchto výkonov v nasledujúcich zápasoch sa nám tento cieľ podarí naplniť.

 

13.kolo – 22.03.2015
CELTIC – LAZIO 5 : 0 (2 : 0)
Šteliar – Vágner E., Kovalčík, Bačo R., Lukács – Bačo T.
góly: Grus T. 2, Bečka, Koch, Spišák – –
Na šláger 13.kola, odvetu proti najväčšiemu rivalovi a favoritovi na celkové víťazstvo Celticu a zároveň asi najprestížnejší zápas celej súťaže nastupujeme v neskutočne oklieštenej zostave. V bráne síce máme spoľahlivého a dobre chytajúceho Šteliara, do poľa ale máme iba 3 zdravých hráčov – Ericha Vágnera, Rada Kovalčíka a Riša Bača, ktorých doplní s veľkým sebazaprením a bolesťami hrajúca dvojica Rado Lukács a Tomi Bačo. Niektorí chýbajúci hráči sú stále objektívne na listine maródov, čo je ale horšie a dovolím si povedať aj veľmi smutné, pre niektorých jedincov sa už pravdepodobne, podľa ich dochádzky na zápasy, táto sezóna predčasne skončila a dokonca sa ani neunúvajú svoju neúčasť oznámiť spoluhráčom. Smutné je to o to viac, že máme stále nádej na konečné 3.miesto, čo by v tohtosezónnej konkurencii vôbec nebol zlý výsledok. Ani táto skutočnosť ale pravdepodobne niektorým ako motivácia nestačí. Žiada sa mi teraz napísať, že nevadí, ono to ale vadí. Vadí to mne a myslím, že to vadí aj chlapcom, ktorí berú svoje účikovanie vo farbách Lazia zodpovedne a často musia v zápasoch siahnuť na dno (ak nie nižšie) svojich psychických, ale najmä fyzických síl. Výsledkom toho sú dokonca aj niekoľkodňové pozápasové bolesti a dokonca aj bezprostredne pozápasové nevoľnosti….. Inak tomu žiaľ nebolo ani dnes. Poďme ale k samotnému zápasu. Hostia tiež neboli v najsilnejšej zostave, ale mali všetkých potrebných (Klema – bratia Grusovci, Bečka, Koch, Spišák) aby si s nami v našej dnešnej zostave dokázali poradiť. Od začiatku bola v podstate otázkou iba výška skóre. Úprimne poviem, že som sa obával debakla. Zvlášť potom, čo sme inkasovali hneď v 1.minúte, keď sa pred bránkou prekopol Robo Grus a lopta si našla jeho brata Tona, ktorý do prázdnej bránky otvoril skóre – 1 : 0. V 3.minúte letí strela Kocha nad bránku a o minútu neskôr nás od gólu zachráni Erich Vágner, keď na bránkovej čiare pohotovo zastúpi už prekonaného “Štela”. V tej istej minúte ešte pohrozí Koch, jeho strela ale opäť letí vedľa. V ďalších minútach sa skóre nemení iba zásluhou výborne chytajúceho Šteliara, keď najprv v 6.minúte vychytá Spišáka a v 11.minúte zabráni gólovej strele Bečku. Keď sa už aj my odhodláme k slušnému protiútoku, Rada Lukácsa zastavuje iba za cenu faulu Spišák, za čo vidí od rozhodcu aj zaslúženu žltú kartu. V 16.minúte obrana súpera zblokuje dobrú strelu Tomiho Bača. V 17.minúte už ale inkasujeme po druhýkrát, keď sa pri akcii na jeden dotyk odpúta Rišovi Bačovi Milan Bečka a po prihrávke od spoluhráča strieľa druhý gól zápasu – 2 : 0. Od ďalšieho gólu nás v 19.minúte zachráni iba ďalší pekný zákrok Šteliara, keď si poradí s gólovkou Kocha. V poslednej minúte 1.polčasu ešte preverí pozornosť brankára Klemu svojou strelou Rado Kovalčík. Po prestávke hneď v 2..minúte Spišák tečuje loptu tesne vedľa našej bránky. V 4.minúte máme príležitosť v podobe priameho kopu, ktorý Rišo Bačo šikovne rozohrá na brata Tomiho, jeho strele ale tesne míňa bránku Celticu. V 6.minúte identickú akciu na jeden dotyk ako pri druhom góle premieňa na tretí gól Koch – 3 : 0. O minútu neskôr sa skóre mení opäť, keď chybnú rozohrávku Kovalčíka potrestá svojim druhým gólom v zápase Tono Grus – 4 : 0. Od tejto chvíle ale prichádzajú aj naše príležitosti. Najprv strelu Rada Lukácsa reflexívne vyráža brankár Klema, následne Kovalčíkova a opäť Lukácsova strela minú svoj cieľ, strelu Ericha Vágnera chytá opäť Klema a Erichovu ďalšiu príležitosť vyráža brankár súpera na roh. Najväčšie príležitosti na úpravu skóre máme medzi 14 a 15.minútou 2.polčasu. Najprv po rýchlom protiútoku 3 na 1 prihráva Rišo Bačo Erichovi Vágnerovi, ktorý nájde prihrávkou Rada Lukácsa a ten strelou z prvej netrafí bránku. Následne zaútočí opäť duo Erich Vágner – Rišo Bačo. Erichova prihrávka nájde Riša, ten skúsi šikovnú “poťahovačku”, jeho následná strela ale trafí iba brvno. V 17.minúte už aj vinou únavy prichádza ďalšia chybná rozohrávka Rada Kovalčíka, ktorú záverečným gólom zápasu potrestá Spišák – 5 : 0. Po jeho góle sa zápas už prakticky iba dohrával. Ešte pred príchodom do haly by zaručene nikto z nás tento výsledok nebral. Po zápase si ale myslím, že môžeme byť spokojní. Isto nie so samotným výsledkom, predvedenou hrou, alebo stratou bodov, ale predovšetkým s prístupom hráčov, ktorí na zápas nastúpili. Všetci dreli od prvej do poslednej minúty a nechali na ihrisku všetko! Dnes to ale na viac jednoducho nestačilo a stačiť nemohlo. Napriek tomu klobúk dole páni, patrí Vám veľká vďaka! Do konca aktuálnej sezóny ostáva ešte 5 zápasov a pri predpokladanom vývoji zápasov nášho priameho súpera o bronz Delty (navyše nás ešte čaká vzájomný zápas) je dosiahnutie 3.miesta stále reálne. Bude to síce ťažké, ale stále to máme vo svojich rukách. Bolo by teda hlúpe sa vopred vzdávať. Navyše to myslím ani nikto z nás nemá v povahe. K dosiahnutiu cieľa však musia priložiť ruku k dielu všetci čo aspoň trochu môžu! Už nie je čas na výhovorky, nezmyslené ospravedlnenia alebo dokonca neospravedlnenia! Každého z nás niečo bolí a úprimne bolo by divné, ak by tomu tak nebolo. Treba ale zatnúť zuby, na chvíľu zabudnúť na bolesť a bojovať. Bojovať za naše Lazio! A v neposlednom rade aj za meno každého jedného z Vás. Žiadne dohrávanie sezóny so cťou a podobné žvásty. Na to aby sme aj túto sezónu mohli hodnotiť ako úspešnú, treba iba jediné – chcenie!!! Odpovedať po zápase súperovi na otázku: Prečo je vás tak málo? je totižto veľmi flustrujúce… Určite sa ale nebudeme nikomu doprosovať. Navyše ma už týždeň čo týždeň z pozície najmladšieho nebaví sústavne apelovať na zodpovednosť dospelých a rádovo starších ľudí. Ak nie je záujem zabojovať za naše Lazio – OK. Nepochopím, ale nejako sa s tým zmierim… Potom ale bude treba prehodnotiť (aj vzhľadom na čoraz viac avizované ukončenie aktívnej kariéry viacerých hráčov a absenciu nasledujúcej generácie) účasť v ďalšej sezóne LSP. Napadla Vás otázka: Prečo takýto rozsiahly “sloh”? Z jednoduchého dôvodu. Lebo sa dovtedy nedokážem len tak nečinne prizerať!!! Vy áno?

 

14.kolo – 17.04.2015
LAZIO – ORANGE GRAMPS 4 : 4 (1 : 3)
Tóth – Vágner E., Lengyel, Ernst, Lalkovič – Gábor
góly: Ernst, Lengyel, Vágner E., Lalkovič – Seman, Korpa, Baláž, Vaško
Už sa žiaľ stalo pravidlom, že sa reporty zo zápasov začínajú rozpisovaním objektívnych a subjektívnych dôvodov, prečo ten či onen hráč nemohol alebo dokonca nechcel nastúpiť na zápas. Keďže sa to ale míňa účinkom a najmä hráči, ktorí nie nemôžu, ale nechcú si napriek tomu nedokážu vstúpiť do svedomia, tak dnes iba v abecednom poradí vypíšem zoznam chýbajúcich hráčov: Bačo Richard, Bačo Tomáš, Bajtoš, Jonec, Kánássy, Kovalčík, Lukács, Ruttkay, Slicho Peter, Sovič, Šletiar. Spočítali ste si to aj vy? Áno 11 hráčov….. Čo je ale na celej veci najsmutnejšie, že sa nájdu aj jedinci (resp. jedinec), ktorý nepomôže trápiacemu sa mužstvu, ale je schopný sa na toto trápanie prísť na vlastné oči pozerať do haly….. Ten človek si nezaslúži, aby som pár krát ťukol do klávesnice a napísal jeho meno, ale budem dôrazne proti, aby sa kedykoľvek v budúcnosti postavil na ihrisko vo farbách Lazia! Samotná situácia so zhaňaním hráčov vyzerala cez deň naozaj zle. Chvíľami to dokonca vyzeralo, že na zápas vôbec nebudeme môcť nastúpiť, pretože nás nebol dostatočný počet a bude tým pádom kontumovaný. Nad štartom viacerých hráčov bol otáznik. Čo bolo ale asi najhoršie, nemali sme koho postaviť do bránky. Nakoniec som dostal nápad osloviť Pepa Tótha, ktorý sa už v minulosti dušoval, že ak bude treba pomôcť príde. Pepo ani na sekundu neváhal a potvrdil účasť. V podobnom duchu zareagovali aj hráči zo “zálohy” Ľubo Ernst a Milan Lalkovič a tak sa vďaka tejto trojici mohol večerný zápas vôbec odohrať. Dokonca sme v tej chvíli ani netušili, v akom výbornom svetle sa spomínané trio predstaví. Základnú päticu teda tvoria: Pepo Tóth – Erich Vágner, Miloš Lengyel, Ľubo Ernst, Milan Lalkovič a na striedanie je pripravený Žaky Gábor. Zápas sa začína a už v 1.minúte sa “zastreľuje” Milan Lalkovič, jeho strela ale končí nad bránkou. V 2.minúte však už ideme do vedenia. Erich Vágner individuálne obíde obrancu hostí, naservíruje krásnu krížnu prihrávku pre Ľuba Ernsta a ten prestrelí presúvajúceho sa brankára hostí – 1 : 0. V 6.minúte môžu hostia vyrovnať, ale Pepo Tóth ukazuje, že sa do bránky nepostavil, iba aby tam niekto stál, ale vyťahuje krásny zákrok a vyráža strelu súpera. Vyrovnanie sa však podarí oddialiť iba do 9.minúty. V nej Miro Seman obíde Ľuba Ernsta a strelou vedľa nášho brankára zrovnáva skóre – 1 : 1. V 14. minúte letí strela Lengyela tesne vedľa bránky a rovnako skončí o 2 minúty neskôr aj strelecký pokus Žakyho Gábora. V 17. minúte si Pepo ešte poradí s nebezpečnou strelou hostí, potom ale ešte do konca polčasu 2x inkasujeme. Hrá sa 18. minúta, lopta je v aute, kvôli čomu prestane hrať Erich Vágner, neprestane ale hrať hráč hostí, prihráva pred bránku na osamoteného spoluhráča a ten posiela hostí sporným gólom do vedenia – 1 : 2. Rozhodca sa následne pýta prihrávajúceho hráča, či bola lopta v aute, ten v duchu “fair- play” povie, že nebola celým objemom a tak hlavnému rozhodcovi neostáva nič iné ako gól uznať. Mimochodom pri vinníkovi sporného momentu mám silné pochybnosti, že spĺňal podmienku a bol oprávnený hrať (dovŕšenie 40.roku veku v roku v ktorom začne Ligu starých pánov hrať…..) Už by bolo naozaj zo strany organizátora súťaže (p.Andor) pekné a potrebné, aby sa začali dôslednejšie dodržiavať všetky stanovené pravidlá! Sporný moment a inkasovaný gól natoľko rozhodí chlapcov bojujúcich na ihrisku, že po rozohraní strácame loptu a inkasuje ďalší gól – 1 : 3. Cez prestávku sa emócie trochu ukľudnia, chlapci sa vydýchajú a tak je vstup do zápasu ako z veľkej knihy. Už v 1.minúte si Miloš Lengyel narazí loptu s Milanom Lalkovičom a prestrelí brankára hostí – 2 : 3. O ďalšiu minútu je už skóre zrovnané. Tentokrát si s Milanom Lalkovičom narazí loptu Erich Vágner a bezpečne zakončí – 3 : 3. V 5.minúte letí strelecký pokus Ľuba Ernsta nad bránku. V 6.minúte sa autor 2 gólových prihrávok Milan Lalkovič obtočí okolo obrancu hostí a strelou k tyči dokoná obrat v zápase – 4 : 3. V 8. minúte opäť podrží mužstvo Pepi Tóth, keď vyrazí ťažkú strelu na bránku. V 13. minúte chytá brankár hostí strelecký pokus Ľuba Ernsta. Posledné minúty sa nesú v znamení boja o rozhodujúce navýšenie skóre aj boja so samými sebou, pretože únava je už naozaj evidentná. Keď už to vyzerá, že zápas dotiahneme do víťazného konca prichádza nešťastný vlastný gól Ľuba Ernsta. Ťažko ho pri vyrovnávajúcom góle za niečo viniť, snažil sa zastaviť strelu súpera, lopta ale nešťastným odrazom skončila takmer v šibenici bránky. Na strhnutie vedenia na našu stranu nám už žiaľ neostal čas a tak sa zápas skončil remízou. Ja si dovolím povedať, že veľmi nespravodlivou remízou. Za bojovnosť a obetavosť hráčov, ktorí na zápas nastúpili a rovnako aj za predvedený výkon sme si nič iné ako víťazstvo nezaslúžili! Všetci dnes siahli naozaj na dno svojich fyzických síl, napriek tomu neboli odmenení víťazstvom. Bolo mi chlapcov po zápase v kabíne naozaj ľúto. Ľuboš sa ospravedlnil za vlastný gól, to ale vôbec nebolo potrebné, pretože počas zápasu zastavil nespočetné množstvo akcií, ktoré by sa inak zaručene skončili gólom. Vlastenec nebol dielom chyby, ale nešťastnej náhody. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí na zápas prišli a ukázali ako sa v nepriaznivých chvíľach bojuje za Lazio. Nech mi teraz odpustia “stálice” nášho mužstva (najmä Erich Vágner, ktorého prístup a výkon je počas celej sezóny ukážkový), ale osobitne by som dnes chcel vyzdvihnúť prístup a výkon tria Pepi Tóth – Ľubo Ernst – Milan Lalkovič, bez ktorých by sa zápas prakticky ani neuskutočnil. Pepi odchytal zápas v pohode a cení sa najmä jeho odvaha a ochota postaviť sa do bránky. Výkon Ľuba Ernsta som zhrnul vyššie a čo sa týka Milana Lalkoviča, jeho bilancia 1+2 hovorí za všetko, podla výborný výkon, škoda len že v závere mu chýbali fyzické sily. Remízou sme posadili na koňa jediného súpera v boji o 3.miesto – Deltu. Tá svoj včerajší zápas zvládla a tým pádom už nemáme zisk bronzu vo svojich rukách a v podstate sa tento cieľ posunul do teoretickej roviny. Potrebujeme vyhrať všetky zostávajúce zápasy a navyše musíme čakať na zakopnutie partie okolo Dana Jendrichovského. Či sa to podarí, ukážu záverečné kolá…

 

15.kolo –
BARKA – LAZIO 0 : 5 kontumačne
Ďalšie 3 body a 5 gólov do tabuľky získavame bez boja po tom, čo sa Barka pre vnútorné problémy rozhodla odstúpiť zo súťaže a tak sú jej zvyšné zápasy kontumované v prospech súperov.

 

16.kolo – 26.04.2015
LAZIO – BIELY BALET 10 : 0 (7 : 0)
Šteliar – Vágner E., Kovalčík, Lengyel, Lukács – Kánássy, Bačo R.
góly: Lukács 2, Vágner E. 3, Lengyel 3, Bačo R. 2

Zápas 16.kola proti beznádejne poslednému mužstvu súťaže Bielemu Baletu, ktoré svoje jediné body získalo zásluhou kontumácie zápasov Barky, zvládlo zdravé jadro tímu na výbornú. Opäť absentovali viacerí hráči, ale po viac ako 3 mesiacoch pauzy zavinenej nepríjemným ochorením, potešil návrat Ďura Kánássyho do súťažného kolotoča. Ďuro poctivo maká na návrate formy a najmä staratenej kondície a musím povedať, že mu to ide veľmi dobre. Bola radosť sa na neho pozerať a chuť hrať a najmä streliť gól, som mu chvíľami na striedačke vzhľadom na obavy o jeho zdravie musel dokonca tlmiť :-). Teším sa z teba Ďurko! 🙂 Opraty samotného zápasu sme od prvej minúty držali pevne vo svojich rukách. Už v 1. minúte sa do šance dostáva Rado Lukács a v 2. minúte Miloš Lengyel, pri oboch situáciách ale dobre zasiahne brankár súpera. Následne sa zastreľuje Erich Vágner, jeho strely ale letia nad resp. vedľa bránky. V 4. minúte ale Rado Lukács potiahne akciu, narazí si loptu s Erichom Vágnerom a predvedie, že mu to ide nie len s udicou na medzinárodnej súťaži (mimochodom veľká gratulácia k striebru za celkové umiestnenie a zlatu za najväčšiu chytenú rybu 😉 ), ale aj s loptou a bezpečne zakončí – 1 : 0. O minútu neskôr sa skóre mení opäť. Brankár hostí iba vyráža strelu Miloša Lengyela, na dorážku Ericha Vágnera je už le prikrátky – 2 : 0. V 6.minúte zaujme strela Ďura Kánássyho, ktorú ale brankár vyráža. V 7. minúte Erich Vágner šikovne tečuje loptu, čím dokonale prekvapí brankára súpera a zvyšuje skóre – 3 : 0. V 10.minúte sa snažia Miloš Lengyel a Rado Lukács vyšachovať brankára, ten sa ale zázračne stihne premiestniť a strelu druhého menovaného vychytá. Od tejto minúty je súčasťou mužstva aj Rišo Bačo, ktorý na zápas dorazil trochu neskôr. V 12.minúte si brankár rovnako poradí s tvrdou strelou Miloša Lengyela, ktorú stihne vyraziť. Miloš sa však nevzdáva, pri ďalšej akcii si narazí loptu s Radom Lukácsom a podstrelí brankára – 4 : 0. V 14.minúte si Ďuro Kánássy pripisuje na svoje konto gólovú prihrávku, ktorú na gól premení Miloš Lengyel – 5 : 0. V 15. minúte si zachytá aj náš brankár, keď proti ojedinelej, ale o to podarenejšej strele hostí musí vytiahnuť zázračný zákrok. Následne sa potvrdí pravidlo nedáš-dostaneš, keď pri protiútoku prihráva Rado Lukács Erichovi Vágnerovi a ten zavŕši poltucet aj svoj hattrick – 6 : 0. V 17.minúte si Riči Bačo šikovne vymení loptu z Ďurom Kánássym a gólom uzatvára skóre 1.polčasu – 7 : 0. Zdá sa to síce neuveriteľné, ale samotný tvorca hry Rišo Bačo si až v tomto zápase a dokonca ako posledný z mužstva z hráčov ktorí počas sezóny zasiahli do hry, otvoril svoj strelecký účet. Na Rišovu obhajobu ale treba povedať, že vinou zranenia neodohral počas sezóny zďaleka takú porciu zápasov ako sme u neho zvyknutí a k mužstvu sa pripojil až počas tohto kalendárneho roku. Radšej teda neskôr ako nikdy a tak teda gratulujeme a prajeme, aby sa zranenia vyhýbali ;-). Rišovi sa strieľanie gólov evidentne zapáčilo a tak v tom pokračuje aj po zmenen strán, keď sa už v 1. minúte pekne individuálne presadí a bezpečne skóruje – 8 : 0. Po tomto góle sa ale gólostroj na takmer 15.minút zasekne. V 5.minúte doputuje lopta od Erich Vágnera cez Rada Lukácsa až k Ďurovi Kánássymu, tomu ale chýbajú centimetre, aby dosiahol na loptu a zapísal sa do streleckej listiny. V 8.minúte nevyužije Rišo Bačo 2 dobré príležitosti. V 11.minúte sa opäť predvedie brankár hostí, keď vyrazí zakončenie Rada Kovalčíka a poradí si aj s dorážkou Rada Lukácsa. V 12.minúte prihráva Rado Kovalčík Milošovi Lengyelovi, jeho technickú strelu ale zastaví brvno bránky. V 15. minúte sa hostia odhodlajú k powerplay, urobia však chybu, ktorú po rýchlom protiútoku 3 na 1 (Miloš, Rišo, Luki) potrestá svojim druhým gólom v zápase Rado Lukács – 9 : 0. V 17.minúte po chybnej rozohrávke súpera máme v tíme aj druhého strelca hattricku a zároveň strelca desiateho gólu v zápase Miloša Lengyela – 10 : 0. Dve minúty pred koncom ešte urobíme chybu v rozohrávke, Paľo Šteliar je ale mužom na svojom mieste, zoči-voči súperovi odmietne zmenu skóre a udrží čisté konto. Následne sa zápas už iba dohráva. Povinné víťazstvo je teda na svete a našťastie sa rodilo pomerne jednoducho. Od začiatku sme zápas kontrolovali, k ničomu sme súpera nepustili. Aký-taký odpornám kládol iba ich brankár a tak bol výsledok iba otázkou skóre. Do konca súťaže nám ostáva odohrať ešte 2 zápasy. Tie však už budú trochu z iného súdka ako ten dnešný. Čakajú nás totižto ešte zápasy proti dobre organizovanému a dobre hrajúcemu Huricanu a najmä zápas proti ešte stále súperovi o konečné tretie miesto mužstvu Delty. Ja verím, že sa pokúsime zmobilizovať všetky sily a kým je nádej na bronz zabojujeme o neho. Proti komu najbližšie, je na teraz ešte otázne…

 

17.kolo – 18.05.2015
HURICAN – LAZIO 4 : 5 (3 : 3)
Šteliar – Vágner E., Kovalčík, Bačo R., Bajtoš – Kánássy, Lengyel
góly: Tóth 2, Szöke, Vaculík – Bajtoš 2, Lengyel 2, Vágner E.

Vzhľadom na výsledky priameho súpera o celkové tretie miesto mužstva Delty, ktorá žiaľ nezakopla, bolo jasné, že v zápase s Huricanom pôjde už iba o povestnú prestíž. Na predposledný zápas tejto sezóny LSP sme ale nastúpili opäť bez viacerých chýbajúcich hráčov. Po viac ako 4 mesiacoch absencie (ak nerátam februárový chlapský počin pomôcť mužstvu v bránke, pri ktorom ale došlo len k zbytočnému obnoveniu zranenia kolena) sa ale do mužstva vrátil Marek Bajtoš. Hurican na tom nie je so zostavou oveľa lepšie. Prichádzajú v presnom počte bez hráča na striedanie a dokonca bez brankára, takže do brány musí Miro Eperješi. Táto komplikácia pre domácich sa z počiatku zdá pre nás výhodou, súper sa ale ešte viac zomkne a počas celého zápasu príkladne bojuje. Poďme k samotnému zápasu. Navrátilec do zostavy Marek Bajtoš hneď v 1.minúte ukáže, prečo mužstvu chýbal, keď napriahne a strelou k tyči nás posiela do vedenia – 0 : 1. Hlad po futbale ukáže Marek Bajtoš aj v 5. minúte, keď vystihne zlú rozohrávku súpera, prihráva Milošovi Lengyelovi a ten nechytateľnou strelou pod brvno zvyšuje skóre – 0 : 2. Skoré vedenie nám ale paradoxne skôr ublíži, ako pomôže. V 7.minúte sa totižto Jožko Tóth individuálne presadí cez Riša Bača a strelí kontaktný gól – 1 : 2. O minútu neskôr je blízko vyrovnania Miki Vaculík, jeho strelu ale zastaví tyč našej bránky. V 11.minúte vyráža brankár súpera tvrdú strelu Ericha Vágnera. O minútu neskôr síce Ďuro Kánássy prekonáva brankára, tomu ale pomôžu obe tyče, keď sa najprv lopta odrazí od jednej a po bránkovej čiare putuje k druhej, od ktorej sa odrazí smerom do ihriska. Ďurovi po zranení zatiaľ nie je súdené presadiť sa strelecky. Minútu po tejto akcii platí tradičné nedáš-dostaneš a to dokonca hneď 2x. Najprv na dvakrát prekoná Štela v našej bránke Peťo Szöke – 2 : 2 a z následnej akcie po rozohratí a strate lopty aj Miki Vaculík – 2 : 3. Aj 14.minúta prinesie veľa vzruchu. Najprv sa neúspešne snaží nášho brankára prelobovať Urban, na opačnej strane vyrazí brankár domácich tvrdú strelu Bajtoša a strela Riša Bača tesne minie šibenicu bránky. V 16.minúte sa na útočný výlet vyberie brankár domácich Miro Eperješi a jeho zakončenie iba tesne minie bránku a z protiútoku pre zmenu strela Miloša Lengyela tesne minie bránku. v 17.minúte to najprv vyzerá zle s členkom Rada Kovalčíka, ktorý pri súboji zle dostúpil, Rado je ale bojovník a tak po krátkej pauze pokračuje v zápase. V rovnakej minúte sa zblokovaná strela Ďura Kánássyho dostáva k Marekovi Bajtošovi a ten svojou druhou strelou k tyči zrovnáva skóre – 3 : 3. Týmto výsledkom sa aj končí prvý polčas. Ten druhý otvára v 2.minúte strela Riša Bača, ktorú brankár Eperješi vyráža. V 7.minúte sa domáci opäť dostávajú do vedenia, keď po chybnej pätičke Miloša Lengyela strácame loptu a po rýchlom protiútoku 3 na 1 inkasujeme po strele Tótha – 4 : 3. V 10.minúte vyráža domáci brankár strelu Ericha Vágnera. Následné minúty sa hrá futbal iba od šestky po šestku, bez výraznej streleckej šance na oboch stranách. V 17.minúte to zmení tvrdá strela Ericha Vágnera, ktorú domáci brankár vyráža a rovnako si poradí aj so strelou Bajtoša. V 18.minúte prichádzajú veľké chvíle nášho mužstva. Najprv Marek Bajtoš prihráva Milošovi Lengyelovi a ten prestelí brankára a zrovnáva skóre – 4 : 4 a v tej istej minúte ešte Erich Vágner umiestnenou strelou k tyči strhne vedenie na našu stranu – 4 : 5. Hurican sa ešte v záverečných minútach pokúsi o powerplay. K vážnejšiemu ohrozeniu našej bránky ich už ale nepustíme a nepustíme už ani víťazstvo. Napriek tomu, že ani jedno z mužstiev už svoje tabuľkové postavenie nemohlo zlepšiť, sa hralo v rýchlom tempe hore-dole. Navyše bolo v hale bolo dusno, no napriek tomu sme videli zaujímavý zápas plný zvratov a bojovnosti o víťazstvo. Takto ale v podstate vyzerajú všetky vzájomné zápasy s týmto nenápadným, ale o to nepríjemnejším súperom. Stačí si iba spomenúť na jesenný zápas, ktorý sme po tuhom boji vyhrali rovnako o jeden gól. V aktuálnej sezóne ostáva teda odohrať už iba posledný zápas proti súperovi, ktorý nám uchmatol bronz, mužstvu Delty. Vzhľadom na vyhodnotenie sezóny, ktoré je plánované na sobotu 30.mája 2015 sa nechajme prekvapiť, kedy a či vôbec sa tento zápas uskutoční.

 

18.kolo – 24.05.2015
LAZIO-DELTA 4 : 9 (2 : 2)
Šteliar – Vágner E., Kovalčík, Bačo R., Kánássy – Jonec
góly: Vágner E. 3, Kovalčík – ?, Blaževski, Jendrichovský 4, Šmelko 2, Kaleja
Na posledný zápas sezóny sme nastúpili ako sa už stalo viac-menej pravidlom opäť bez viacerých chýbajúcich hráčov. Zaznamenali sme ale ďalší comeback po viac ako 4 mesiacoch absencie (ak opäť ako pri Marekovi Bajtošovi nerátame jednu výpomoc na brankárskom poste), keď sa do mužstva vrátil najlepší strelec minulej sezóny Miki Jonec. Delta má ale tiež problémy so zostavou, keď na zápas dôjdu v presnom počte bez hráča na striedanie a to ešte do bránky musia obetovať Štefana “Zezeho” Kaleju. Hostia napriek tomu začínajú aktívne, keď v 3.minúte Jendrichovský obíde Ďura Kánássyho, Štelo ale v sklze super zasiahne. Súper sa navyše svoje problémy so zostavou rozhodne vyriešiť pomocou powerplay. Tú ale potrestá Erich Vágner, keď vystihne chybu súpera a posiela loptu do prázdnej bránky – 1 : 0. V 5.minúte pohrozí opäť Jednrichovský, jeho strela ale letí vedľa bránky. V 6.minúte môže strelec prvého gólu Erich Vágner navýšiť skóre, jeho strela ale tesne minie spojnicu bránky a navyše z protiútoku inkasujeme vyrovnávajúci gól – 1 : 1. V 8.minúte chytá Štelo nebezpečnú strelu Blaževského. Hostia hrajú od 9.minúty už aj s brankárom, ktorý nakoniec dorazil, aj on je však bezmocný, keď Erich Vágner nekompromisne zakončí rozohraný rohový kop – 2 : 1. V 11.minúte sa ďalšie príležitosti na zmenu skóre, brankár súpera ale najprv zachraňuje po strele Riša Bača, potom minie bránku strela Ďura Kánássyho a následne tyč nedovolí Erichovi Vágnerovi zaknihovať hattrick. Na opačnej strane minie našu bránku strela Blaževského. V 12.minúte minie bránku aj strela Mikiho Joneca. V 13.minúte sa skóre mení opäť, keď najprv Ďuro Kánássy prihráva Mikimu Jonecovi, ten ale trafí iba brankára a z protiútoku obíde Blaževski práve Ďura Kánássyho a zrovnáva skóre – 2 : 2. V 15.minúte prejde Blaževski našou obranou, po jeho strele ale zachraňuje brankár Šteliar. Na opačnej strane o minútu neskôr vyráža brankár tvrdú strelu Riša Bača. V 19.minúte sa trio Ďuro Kánássy- Rišo Bačo- Erich Vágner rúti na Blaževského, útok ale zakončuje Ďuro Kánássy iba strelou do tyče a tak sa 1.polčas končí remízou. 2.polčas začíname aktívne my, keď v 2.minúte si Riči Bačo vymení loptu s Mikim Jonecom, zasekne si obrancu, ale jeho zakončenie trafí iba brankárove nohy. V 3.minúte sa začína nepochopiteľných 7 minút zápasu, keď pustíme hostí do gólového trháku. Najprv Jendrichovský obíde Riša Bača a následne aj Rada Kovalčíka a ešte aj s pomocou tyče posiela loptu do bránky a svoje mužstvo do vedenia – 2 : 3. V 6.minúte Rado Kovalčík zastaví útok hostí faulom na Blaževského a nariadený priamy kop pošle Jendrichovský do bránky, keď obstrelí náš nie práve najlepšie postavený múr – 2 : 4. V 9.minúte po chybe v našej rozohrávke zakombinuje Šmelko s Jendrichovským a prvý menovaný zvýši skóre na – 2 : 5. V 10.minúte je už rozdiel 4 gólový, keď po našej akcii 3 na 1 sa nikto nevráti a dieru v obrane využije Zeze Kaleja – 2 : 6. V 11.minúte ale vykresáme iskierku nádeje, keď najprv Rado Kovalčík zníži na – 3 : 6 a v tej istej minúte ukáže Erich Vágner po svojej strele, ako sa má bojovať na dorážke, gólom zníži na – 4 : 6 a dokoná hattrick. Ten však v 15.minúte dokoná aj Jendrichovský, keď obstrelí Štela a opäť zvýši náskok na rozdiel 3 gólov – 4 : 7. V 16.minúte pošle Blaževski krížnu prihrávku na Šmelka, ktorého neprikryje Ďuro Kánássy a Šmelko svojim gólom na – 4 : 8 definitívne pochová akékoľvek naše nádeje. V 18.minúte fauluje brankár hostí Ďura Kánásyho a rozhodca po počiatočných rozpakoch odpíska penaltu. Ďuro sa tak veľmi chce po návrate po chorobe zapísať do streleckej listiny, že sa rozhodne porušiť nepísané pravidlo o tom, že faulovaný hráč nemá ísť kopať penaltu a berie si loptu a zodpovednosť na seba. Nepísané pravidlo je ale silnejšie a tak loptu po Ďurovej bombe zastavuje spojnica bránky. V záverečnej minúte ešte inkasujeme jeden gól, keď zlú rozohrávku Rada Kovalčíka potrestá Jendrichovský svojim 4 gólom v zápase a pečatí skóre zápasu na konečných – 4 : 9. Hostia nám tak dokonale oplatia jesenný zápas, v ktorom sme ich zdolali v pomere 8 : 4.

 

Outro:
Nie príliš vydarená sezóna ovplyvnená viacerými objektívnymi aj subjektívnymi príčinami, o ktorých tu už bolo veľa popísane (kto má chuť otvárať staré rany, nech si pre osvieženie pamäti prečíta predchádzajúce reporty…) sa teda dovolím si použiť slovo “konečne” končí. A to sa pri tom nezačala vôbec zle, pretože po zápasoch v starom roku sme mali plný počet bodov a strácať sme začali až v roku novom. Od obnovenej premiéry Lazia v sezóne 2011/2012, keď sme v tejto súťaži dominovali a boli postrachom súperov, však roky pribúdali a sily ubúdali a tak sme z roka na rok padali nižšie a nižšie (2011/2012 – víťaz LSP, 2012/2013 – striebro, 2013/2014 – bronz), čoho výsledkom je tohtoročné nepopulárné 4.miesto a “zemiaková” medaila. Nepomohla ani “nová krv” v podobe omladenia mužstva, pretože posilňujú aj súperi a súťaž je pre nás čím ďalej tým náročnejšia. Navyše ruku na srdce, ani vzťahy vnútri mužstva, či už medzi niektorými jednotlivcami, alebo aj celkovo v OZ nie sú ideálne a môj “apel” z koncoročného posedenia žiaľ vyšiel vnivoč… Škoda… Stále myslím, že sme mali a máme na viac. Športovo, ľudsky, vzťahovo… Skúste sa zamyslieť či to v roku 1990 (vznik Lazia) nebolo po všetkých týchto stránkach krajšie a lepšie… Stále je čas na zmenu… Všetci ale musíme začať sami od seba otázkou nie či vieme (lebo to zaiste vieme), ale či chceme byť lepší, či sa chceme posúvať ďalej, či chceme značku Lazio vrátiť tam, kam vzhľadom na bohatú históriu patrí… Všetci, ktorí odpovedali 3x áno sú vítaní a mali by zotrvať, tí ostatní odísť… Myslím, že práve nastal čas na zmenu a ja chcem veriť že zmenu pozitívnu a k lepšiemu… Kedy, ak nie teraz?

 

P.S. kto chce pochopí predchádzajúce riadky, kto nechce pokojne môže ďalej “hejtovať” moju osobu 🙂
Pekné leto všetkým. Majte sa fajn ;-).

 

Liga starých pánov sezóny 2014/2015

 

mužstvo zápasy výhry remízy prehry skóre body
1. Celtic 18 16 1 1 121 : 31
49
2. RMS 18 15 0 3 144 : 57
45
3. Delta
17 13 1 3 105 : 63
40
4. Lazio 17 11 2 4 89 : 45
35
5. Hurican 18 8 2 8 98 : 69
26
6. GIC Real
18 8 2 8 60 : 60
26
7. Barka 18 4 1 13 44 : 99
13
8. Orange Gramps
18 4 1 13 43 : 111
13
9. Expotech
18 3 2 13 39 : 88
11
10. Biely balet
18 1 0 17 22 : 142
3

 

Tabuľka strelcov sezóny 2014/2015

 

meno gólov
1. Lengyel 19
2. Vágner E. 10
3. Sovič, Bajtoš 9
4. Lukács 7
5. Jonec, Gábor
6
6. Kánássy
5
7. Slicho P.
3
8. Ruttkay, Bačo T., Ernst, Bačo R. 2
9. Kovalčík, Lalkovič
1

 

TOPlist